massive attack – naživo
určite to poznáte, počúvate hudbu a máte svojich obľúbených interpretov. ak nepočúvate len mainstream a neoslovujú vás jednosezónne hity, máte aj stabilných obľúbených interpretov. máte aj obľúbených interpretov o ktorých môžete povedať, že boli svojho času vašou srdcovou záležitosťou a v osobnom rebríčku zaberajú popredné miesto. ak sa naskytne potom možnosť vidieť ich naživo, prečo váhať? bol som na koncerte massive attack, 14.júna 2006 a splnil sa mi ďalší z hudobných snov.
jednou z kapiel o ktorej platí, že je v mojom osobnom rebríčku veľmi vysoko a pomohla formovať môj hudobný vkus je massive attack. pamätám si, ako v divokých začiatkoch 90tych rokov, keď sa k nám pomocou mtv začala dostávať aj iná hudba ako sme poznali a mladícke delenie hudby na depeš vs. metal dostávalo trhliny. jedným zo songov, ktoré mi z tej doby nezmazateľne utkveli v pamäti bol “unfinished sympathy“, o ktorom sa teraz hovorí ako o jednom z najlepších songov všetkých čias. musím súhlasiť, ešte stále ma zamrazí keď si spomeniem na kráčajúcu sharu nelson, ako v dlhom čiernom plášti ide po chodníku a spieva “like a soul without a mind, in a body without a heart, i’m missing every part”. samozrejme, na koncerte táto skladba nemohla chýbať, ale nespievala ju shara ako sa mnoho ľudí domnievalo ale deborah miller. mrazanie na chrte sa dostavilo s prvými tónmi;) zazneli aj ďalšie skladby z tohto kultového (nie je to fráza?) albumu blue lines, ako karmacoma, daydreaming, safe from harm.
novodobejšiu históriu reprezentuje album mezzanine. priznám sa bez mučenia, že tento album milujem od kedy som ho prvý krát počul (1999?) až dodnes. a najviac zbožňujem skladby v podaní liz fraser: teardrop, black milk a hlavne group four. preto keď zaznelo, že na pódium príde liz, zimomriavky nenechali na seba dlho čakať. elizabetinu domácu kapelu cocteau twins nemám medzi tými naj, ale jej spoluprácu napríklad na projekte this mortal coil a úplne špeciálne zo songu “another day” (nakoniec ako veľkú časť skvelej produkcie vydavateľstva 4AD), tak tie mám vryté v pamäti rovnako hlboko a pokorne sa mi pri nich rosia oči, tak ako pri skvelom songu teardrop, ktorým massive attack pokorili množstvo hitparád. ak by nič iné, vidieť naživo túto vzrastom malú ale zásluhami veľkú ženu stálo za to. dúfal som, že príde a prišla..
daydreaming admiring being
quietly, open the world
i hear the time
of the starry sky
turning over at midnight
seen through me little glazed lane
a world in myself
daydreaming admiring being
quietly, open the world
i hear the time of the starry sky
turning over at midnight
koncertu sa nedalo nič vytknúť, skvelá atmosféra, skvelé svetelné efekty (nie tie tuctové reflektory svietiace zhora), nadšené publikum a zjavne dobre sa zabávajúca kapela. miestami zneli skladby trochu až moc noizovo, hlavne konce boli niekedy až prehnane “vygitarované”, ale nebolo to nič otravné. skrátka a dobre, vynikajúci podporný koncert k výberovému albumu collected. ďakujem, za všetko.
Leave a Reply