ako som prepadol snowboardovaniu
doteraz som nemal žiadne zimné zábavy. zimu som trávil posledné roky takmer neustále zavretý niekde na dolniakoch. tu je najvyšší kopec hrádza pri váhu a sneh je tu posledné roky aj tak veľká vzácnosť. rozhodol som sa teda po minuloročnom jednorázovom otestovaní, že využijem tohtoročnú neexistujúcu zimu a so zľavami si nakúpim snowboardové vybavenie.
pre dobrú cenovú dostupnosť a dobrý pomer cena-výkon som si vybral českú značku westige. hlavne kôli topánkam som si išiel vybrať veci osobne do firemného obchodu vo vrchlabí, kam sme si urobili výlet v predposledný januárový víkend spoločne s luciou, salom a ikou. vybral som si čierne topánky zo série army aj s viazaním. dosku som si zobral tú ktorá mi prvá padla do oka, s akýmsi biorobotom 
na webe som si našiel pár kvalitných článkov o tom, ako si pripraviť viazanie. ja som si na základe odporučení vybral “duck stance” s uhlami +15/-9.
ďalší víkend to potom začalo. od stredy začal padať sneh a v sobotu bola prvá príležistosť ísť si vyskúšať novú výbavu. nezaváhal som a odvážil som sa ísť na kubínsku hoľu kde sa mi zapáčilo na prvých snowboardových skusoch ešte minulú zimu. peter ma teda zaučil do tajov jazdy po hrane, dostal som teóriu padania a jemný úvod do oblúčikov.
odvtedy každú sobotu s luciou sadneme ráno do auta a ideme na sever, do hôr. po tomto víkende som si už povedal, že mi to celkom ide, keďže viackrát po sebe som dokázal zísť svah bez pádu a cielene tou cestou ktorú som si vybral. príjemný pocit a o to väčšia radosť na ďalší víkend. túto sobotu som sa odvážil na také “kombo” a cestou domov som sa zastavil na nočné lyžovanie na donovaloch. zjazdovka bola síce veľmi jednoduchá a krátka, zato dobre upravená a umelo zasnežená, čo už je treba, pretože snehu dáko nepribúda a naopak sa roztápa. takže nočné lyžovanie tiež zaujalo a ešte si to niekedy túto sezónu dám.
priznávam teda, prepadol som snowboardovaniu. určite je to ešte hlavne nadšenie z niečoho nového, ale vidím tam aj potenciál dlhodobejšieho záujmu. prevetrať sa, rozhýbať svaly, vychutnať si niekedy až rozprávkové prostredie a dostať pritom tú chvíľu z hlavy všetky tie nepríjemnosti bežného života a niekedy až nepochopiteľné absurdnosti pracovného života, to sa v horách s doskou na nohách dá.
Leave a Reply