slabý pocit stagnácie som mal už minulý rok. možno som si ho nepripúšťal natoľko, aby som ho výraznejšie spomenul v článku pohoda 2006, ale niekde v spomienkach sa vynáral. po tomto ročníku je môj pocit jednoznačný, z môjho pohľadu festival stagnuje. je možné, že už nedokážem vnímať to, čo sa vydáva za to najcennejšie na festivale, jeho “ducha” a tak stráca na príťažlivosti. bez ohľadu na to som ale každý rok očakával kvalitnú hudobnú produkciu a môžem povedať, že aj napriek určitej vlastnej vyhranenosti som si dokázal každý rok vybrať dopredu dosť očakávaných koncertov, často vrátane headlinerov. tento ročník by som potom zhrnul tak, že som sa tešil hlavne na koncert sobotného headlinera air. tvorbu tohto zoskupenia sledujem od jeho vzniku a hlavne vo svojich začiatkoch ma jeho tvorba dosť inšpirovala a oslovovala. bola to jednoducho jedna z top10 kapiel ktoré som kedy chcel vidieť naživo, aj vďaka tomu že som počul viacero ich dobrých koncertných nahrávok. v piatok by som sa tešil na tip festivalu cansei de ser sexy, v ten deň mala ale moja sestra svadbu, takže piatkový program bol nedostupný. okrem toho som si vyhliadol ešte dj shadow, inak nič podľa referencií prípadne na základe osobnej znalosti nezaujalo. takéto boli teda východiská a ako to dopadlo?

piatok bol okrem najteplejšieho dňa v histórii  aj dňom, ktorý si zvolili moja sestra a jej priateľ martin za deň svojej svadby. obrad aj neskoršie posedenie dopadli dobre a v noci sme sa s luciou vydali na cestu do trenčína. na mieste sme zistili, že koncert css odpadol z dôvodu zdravotných problémov skupiny. aj napriek úpornej snahe nájsť si niečo zaujímavé v nočnom programe sa nám to nepodarilo. “kofola stage” a pomerne jasná línia programu ktorý sa tam na prechádzajúcich ročníkoch odohrával chýbala. nevedeli sme si nájsť program ani v stanoch, kde bolo veľmi obtiažne vydržať vzhľadom na počasie, ktoré bolo celý týždeň extrémne teplé. piatok teda skončil trojhodinovou prechádzkou po letisku a “gulášom” z koncertov.

sobota bola podobným zážitkom. nevedeli sme si nájsť nič zaujímavé, hoci sme prechodili plochu a jednotlivé scény viac krát. ja som sa utešoval tým, že tak očakávaný koncert air nahradí chýbajúci dobrý pocit. žiaľ, sklamanie bolo väčšie o to, že koncert bol bol v deň jeho konania zrušený. podľa neskorších informácií nebolo možné z rumunska dopraviť kamiónmi techniku pretože sa tam roztápali cesty. sklamaný som bol aj z toho, ako bolo informované o zrušení koncertu. pre ľudí ktorí neboli na predchádzajúcom koncerte bolo dosť dlho tajomstvom prečo namiesto headlinera hrá v najlepšom čase na hlavnom pódiu síce nie zlý, ale marián varga s kvartetom. až po ukončení tohto náhradného programu vysvitlo, že pôvodne plánovaný koncert sa nekoná. po tom, ako sme sa presunuli a krátko vydržali v stane kde začínal svoj set dj shadow ma tak napadlo, prečo nemohol tento headliner “tanečnej scény” využiť uvoľnený priestor na hlavnom pódiu.. žiaľ, v semtex stane neboli podmienky zlúčiteľné s dvojhodinovou dĺžkou trvania setu, takže po krátkej prechádzke po areáli sa pre nás s luciou pohoda skončila.

žiaľ, tento rok píšem o festivale bez mini recenzií koncertov ktoré som videl, lebo tie na ktoré som sa najviac tešil sa nekonali, ostatné nezaujali alebo boli vyslovene zlé. v tlači som sa dočítal, že tento rok bol rekordným z hľadiska návštevnosti, z môjho osobného hľadiska to bol asi najhorší ročník. je mi ľúto, že dva najväčšie ťaháky festivalu, ktoré sa určite nezanedbateľnou časťou podieľali aj na cene lístkov, nemohli vystúpiť. zostatok pre mna osobne nebol natoľko zaujímavý aby dokázal vylepšiť dojem z tohto ročníka, ktorý dostane ešte interne ďalší prívlastok – podpriemerný.

tento rok som nemal vo výhľade žiaden koncert, ktorý by som vyslovene chcel vidieť/počuť, ani som si dopredu nepripravoval program, nechával som to na improvizovaní na mieste. počas stavania stanu sa teda pošťastilo počuť raritku “gangé brass band” z beninu. myslel som, že sa mi podarí začať festival práve týmto koncertom, nakoniec z toho boli iba posledné dve pesničky. napriek tomu to bolo príjemné hudobné privítanie. nasledoval presun do samsung stanu na dvojicu “moja reč”, ktorej približne v polke prišla vypomôcť živá kapela komplot. aj keď hip-hop nie je moja krvná skupina, bol som na týchto chalanov zvedavý, lebo sa o nich hovorí len v dobrom a nesklamali. s kapelou sa to tak trošku hudobne podobalo na ratm, čo vôbec nebolo na škodu. o siedmej opäť presun na kofola stage kde mala vystúpiť diva world music “natacha atlas”. natachu si pamätám z vystúpenia v zrkadlovom háji spolu s “transglobal underground”, ako aj z iných projektov. vizuálnu stránku koncertu som trochu zanedbal, pretože sme strávili čas v družnom rozhovore s velkom sediac na zemi, hudobne to ale bolo neprepočuteľné a natacha potvrdila svoje kvality.
po tomto úvodnom nápore bol chvíľu čas na prioblečenie, najedenie a oddych a niečo pred desiatou hodinou večer už bol na pláne koncert kapely “pixies”. v tunajších končinách pomerne neznámej, zato v obecnom meradle veľmi vplyvnej kapely. tak trochu sa dostala do môjho zorného poľa už dávnejšie aj kôli tomu, že vydávala svoje nosiče na mojom veľmi obľúbenom labeli 4ad. koncert bol vynikajúci, dynamický, gitarový. na záver hitovka “where is my mind” po skončení ktorej ma spontánne oslovil jeden chalan a pýtal sa, že čo to je za kapelu, vraj sa mu dosť páči. tak som sa mu stručne snažil ozrejmiť zvláštny koniec kapely počas svojho najväčšieho rozletu a žiaľ, na jeho otázku, že z akého filmu môže poznať ten posledný track som nepoznal odpoveď. teraz už viem, bolo to na soundtracku k filmu “fight club”. potom som trochu ľutoval, že som nezvládol dobre presun späť na kofola stage na koncert “zero 7″, ktorý sa ale vraj potýkal s nepríjemnými technickými problémami. pred polnocou som mal namierené na orange stage, na viacerými ľudmi odporúčaný koncert “gentleman”. bolo to dobré odporučenie. veselé ragae, s trojicou ženských speváčok. tento nemec rozhodne vie, ako sa robí hudba pre zábavu. veľmi príjemný koncert. piatkový koncertný maratón som zakončil na koncerte fínskych “värttinä”, ktoré som už síce videl na predchádzajúcich ročníkoch ale nebolo to nič nudné. tieto ženské to vedia. cestou k stanu za spánkom som si pozrel ešte kúsok z nového, podľa mňa opäť skvelého filmu bohdana slámu, “štestí”. sobotný deň začal pomerne skoro koncertom “coldcut”, ktorý sa takto konal na ich výslovné želanie. nebol by som povedal krivého slova, ak by krátko poobede v samsung stane nebolo pomerne dosť dusno s takmer nedýchateľným vzduchom. potom nasledovalo dosť hluché miesto, ktoré som trávil pozorovaním ultimate frisbee turnaja, pričom som si aj trochu zahádzal tanierom ale fúkal dosť silný vietor. ten fúkal vlastne celý deň a vďaka nemu a mrakom, ktoré sa striedali so slnkom bolo celkom znesiteľne, ideálne počasie pre festival pod holým nebom. počas tohto sa mi podarilo počuť slovenskú kapelu “vandali”, čo bol teda dosť otrasný zážitok. potom sa mi podarilo nevidieť “karpatské chrbáty”, čo som ale nepovažoval za príliš veľkú škodu a do programu som sa dostal až okolo ôsmej, keď mala vystúpiť (nebojím sa to povedať) kultová kapela “bez ladu a skladu”. túto kapelu a ich pesničky som videl a počul veľmi-veľmi veľa krát ale ani teraz som si nemohol nechať utiecť tento zážitok. po niekoľkoročnom oficiálnom ukončení činnosti kapely to bol nie prvý koncert v pôvodnej zostave, tentokrát pri príležitosti krstu dvdčka o tejto kapele, ktorá určite formovala slovenskú undergroundovú scénu na prelome 80-90tych rokov. nasledovalo tak trochu sklamanie z koncertu “cheikh lo”, očakával som niečo viac dynamickejšie a tanečnejšie, preto nasledoval presun na orange stage kde nastala výmena a miesto plánovej meškajúcej kapele “gogol bordello” (ktorú som chcel vidieť, ale nový termín bol už mimo mojich schopností) hrala kapela “polemic”. týchto chlapcov som už na festivaloch videl pomerne veľa krát, ale naposledy to už bolo celkom dávno. možno preto sa mi celkom koncert pozdával, aj keď táto kapela neptrí práve medzi moje srdcové. tesne pred koncom opäť presun na hlavné pódium, kde sa chystal koncert bývalej speváčky kapely morcheeba, vystupujúcej pod menom “skye”. táto ženská teda vie spievať. niektoré známe skladby z jej repertoáru v morcheebe, niektoré nové skladby spolu vytvorili príjemný zážitok, čo umocnila shirley klarisse svojím typickým sympatickým “uchychňaným” prejavom. tu niekde nastal zlom, keď rozum si ešte chcel užívať festivalu, ale telo už hovorilo nie a tak niekedy pred polnocou som rezignoval a išiel spať. toto určite tiež patrí ku kríze stredného veku čo dodať na záver? ak si dobre spomínam, tak môj ôsmy ročník festivalu v ničom nesklamal. hoci hudobný výber bol možno trochu náročnejší, bez jasnej hviezdy, vôbec mi to nevadilo. vyváženosť a pestrosť festivalu ma potešila a budúci rok, možno už v zime, keď ešte nebude vôbec jasný program, si budem kupovať lístok na ďalší ročník tohto fajn festivalu.

nebudem sa vyjadrovať konkrétne k hudobnej produkcii, ale pokúsim sa popísať môj pocit, ktorý ako tak počúvam už dávnejšie nie je len môj. v noci, klasické nočné “drtičky”, možno až prehnané, ale budiž. v noci sa dá tvrdý fullon počúvať aj sa hodí. niekedy je trochu smutné vidieť ako sa dj snaží bezmyšlienkovite púšťať to najrýchlejšie zo svojej zbierky bez ohľadu na vývoj setu, často krát aj úplne nevyvážene. ok, tým desiatkam tanečníkov to je jedno, hlavne nech to “pumpuje”. čo je ale už tradíciou a vadí mi, že ak človek ide spať za východu slnka a zobudí sa doobeda, nádych hudobnej produkcie je rovnaký. kde je morning sound? kde je progresívny psytrance, ktorý doma moc nemusím ale doobeda by som si vypočul oveľa radšej ako nočné melódie. bohužiaľ, atmosférou, rozpoložením návštevníkov(…) ale aj hudobnou produkciou sa tieto akcie viac podobajú na techno party, basová linka konštantne na zhruba 140bpm a ide sa do konca.. čím ďalej, tým viac času na párty trávim v chilloute. produkcii by sa dalo tiež čo to vytknúť, ale aspoň je to oáza pokoja a rozmanitejšej hudby. napríklad v piatok začali celkom sympaticky chlapci na živých nástrojoch, s trubkami.
v sobotu som si spravil pracovnú “otočku” domov a venoval sa poobede práci, takže neviem ako to prebiehalo, ale večer a ráno sa scenár opäť zopakoval, škoda.. v každom prípade, aby to nebolo až tak negatívne, asi najväčšia slovenská akcia tohto druhu nesklamala, škoda ale, že ani v ničom nebola viac progresívnejšia a vyzerala ako takmer všetky podobné menšie párty..

jednou z kapiel o ktorej platí, že je v mojom osobnom rebríčku veľmi vysoko a pomohla formovať môj hudobný vkus je massive attack. pamätám si, ako v divokých začiatkoch 90tych rokov, keď sa k nám pomocou mtv začala dostávať aj iná hudba ako sme poznali a mladícke delenie hudby na depeš vs. metal dostávalo trhliny. jedným zo songov, ktoré mi z tej doby nezmazateľne utkveli v pamäti bol “unfinished sympathy“, o ktorom sa teraz hovorí ako o jednom z najlepších songov všetkých čias. musím súhlasiť, ešte stále ma zamrazí keď si spomeniem na kráčajúcu sharu nelson, ako v dlhom čiernom plášti ide po chodníku a spieva “like a soul without a mind, in a body without a heart, i’m missing every part”. samozrejme, na koncerte táto skladba nemohla chýbať, ale nespievala ju shara ako sa mnoho ľudí domnievalo ale deborah miller. mrazanie na chrte sa dostavilo s prvými tónmi;) zazneli aj ďalšie skladby z tohto kultového (nie je to fráza?) albumu blue lines, ako karmacoma, daydreaming, safe from harm.
novodobejšiu históriu reprezentuje album mezzanine. priznám sa bez mučenia, že tento album milujem od kedy som ho prvý krát počul (1999?) až dodnes. a najviac zbožňujem skladby v podaní liz fraser: teardrop, black milk a hlavne group four. preto keď zaznelo, že na pódium príde liz, zimomriavky nenechali na seba dlho čakať. elizabetinu domácu kapelu cocteau twins nemám medzi tými naj, ale jej spoluprácu napríklad na projekte this mortal coil a úplne špeciálne zo songu “another day” (nakoniec ako veľkú časť skvelej produkcie vydavateľstva 4AD), tak tie mám vryté v pamäti rovnako hlboko a pokorne sa mi pri nich rosia oči, tak ako pri skvelom songu teardrop, ktorým massive attack pokorili množstvo hitparád. ak by nič iné, vidieť naživo túto vzrastom malú ale zásluhami veľkú ženu stálo za to. dúfal som, že príde a prišla..
daydreaming admiring being
quietly, open the world
i hear the time
of the starry sky
turning over at midnight
seen through me little glazed lane
a world in myself
daydreaming admiring being
quietly, open the world
i hear the time of the starry sky
turning over at midnight

koncertu sa nedalo nič vytknúť, skvelá atmosféra, skvelé svetelné efekty (nie tie tuctové reflektory svietiace zhora), nadšené publikum a zjavne dobre sa zabávajúca kapela. miestami zneli skladby trochu až moc noizovo, hlavne konce boli niekedy až prehnane “vygitarované”, ale nebolo to nič otravné. skrátka a dobre, vynikajúci podporný koncert k výberovému albumu collected. ďakujem, za všetko.

skupinu chór vážskych muzikantov som poznal z festivalu pohoda. myslím, že odviedli slušný výkon a bolo celkom očividné, že tieto trenčianske kapely sa navzájom dosť inšpirovali. koncert blas bol klasický, nadupaný hitmi ktoré “všetci poznali”, umne rozložený a poctivo odhraný. stále si myslím, že táto kapela patrí medzi špičku slovenského undergroundu. neviem, čo viac dodať, bol to neopakovateľný zážitok, hoci to bol už asi desiaty koncert blas ktorého som sa zúčastnil.
za trapas večera by som asi označil “nástup” kapely para, po vytlieskaní prídavku a “rozmýšľaní” blas čo by asi tak mohli pridať. para verzia skladby parné valce bol skutočne trapas.ak by ste náhodou patrili medzi neznalcov kapely blas, dávam do pozornosti celkom dobre spracovný článok na zionmag-u, ktorý je žiaľ skutočne jedným z mála podrobne mapujúcim históriu tejto kapely.

ako hlavná atrakcia bol predstavovaný tanečno-hudobný súbor agbogun dance troupe, ktorý ale vystúpil namiesto piatku a soboty iba v piatok. podľa počutia to bola viac atrakcia, hlavne ich cesta a pobyt by možno boli na celkom zaujímavý román.
na úvod som zhliadol koniec vytúpenia los remedios. v menšej koncertnej miestnosti sa potom chystalo torzo skupiny mango molas a orientálna tanečnica inga. hudobne a zrejme aj tanečne veľmi zaujímavé a vraj to bola len improvizácia. vo veľkej sále sa potom pripravovali vodku v glotku. ufff, veľmi nadupaný a v rýchlom tempe odohraný prehľad ľudovej tvorby okolitých krajín. podľa mňa, kľudne by sa mohli zúčastniť súťaže o najrýchlejšiu world music kapelu;) potom som sa tešil na živé vystúpenie mango molas, ktoré nesklamalo. osemčlenné teleso produkovalo svoje pesničky prirodzene a počúvateľne, ľudia sa bavili. potom som sa pobral domov, keďže mi bolo dáko nie moc dobre. budúci rok sa určite opäť rád zúčastním.

udalosti nabrali pomerne dramatický spád už v piatok. po oznámení miesta konania na webe sa začali na miesto schádzať záujemcovia o účasť. okolo ôsmej hodiny v piatok nastala niekoľkokilometrová zápcha na českej diaľnici D5 medzi 128. a 136. kilometrom. paradoxne, dôvodom nebolo množstvo účastníkov, ale snaha polície zablokovať príjazdové cesty, následkom čoho bola spomenutá zápcha. okolo obeda sa situácia začala vyhrocovať a začali sa prvé policajné nátlakové akcie. polícia začala podľa môjho názoru dezinformovať verejnosť a policajná hovorkyňa začala chŕliť tlačové správy, ktoré boli priebežne spochybňované inými zdrojmi. vrcholom všetkého bolo, keď polícia začala tvrdiť, že majiteľ pozemku, od ktorého mal organizátor legálne prenajatý pozemok (údajne za čiastku vyššiu ako 100000 korún), svoj súhlas odvolal, resp. že žiadna zmluva neexistuje. krátko na to spravodajský server idnes.cz zverejnil nájomnú zmluvu a majiteľ pozemku viackrát popred, že by svoj súhlas odvolal.. celkovo, server idnes.cz veľmi aktuálne a vcelku objektívne prinášal informácie z miesta, dopĺňané fotografiami. bola zriadená špeciálna rubrika, kde priebežne boli nové informácie zaznamenávané.

najdramatickejšia časť sa udiala v sobotu. počas noci sa na lúke zišlo údajne okolo 5000 ľudí (ako sa tam dostali keď polícia blokovala ďiaľnicu a príjazdové cesty??). okolo deviatej hodiny sa pre týchto ľudí czechtek 2005 začal. počas dňa sa na miesto schádzalo množstvo policajtov a okolo piatej hodiny poobede začal zásah. rojnica obsahujúca údajne vyše tisíc ťažkoodencov začala účastníkov vytláčať pomocou obuškov, slzného plynu a typického policajného násilia. účastníci sa bránili fľašami, odpadkami a holými rukami… nakoniec, prečítajte si priebeh akcie na už uvedenom linku, aby ste si spravili prehľad..

výsledok? desiatky zranených na oboch stranách, množstvo rozbitého skla na lúke, množstvo násilia a politická podpora pre policajtov (tá dnes stratila na váhe, pretože pochybnosti nad nutnosťou tak prísneho zásahu vyjadril aj prezident českej republiky).. v prahe sa v sobotu aj v nedeľu konali protestné zhromaždenia na protest proti policajnému zásahu.

neidem rozpisovať ďalšie podrobnosti, ak vás téma zaujíma, nájdete na webe množstvo informácií, ako aj fotografií. ja by som chcel len povedať, že od začiatku sa mi nezdal prístup polície ani trochu priateľský. celé to vyzeralo tak, že polícia bola dopredu pripravená na zásah silou a k tomu nakoniec aj došlo. nerobím si ilúzie o freetekno komunite, ako som povedal na začiatku, tieto akcie sú obyčajne pololegálne, ale ľudia ich robia slobodne a v zmysle DIY (do it yourself) a primárne nechú nikomu škodiť. paradoxne, samotní obyvatelia priľahlej dediny spísali petíciu, kde chceli od polície aby ukončila nezmyselnú blokádu.. napriek tomu, polícia sa rozhodla chrániť práva majiteľov dvoch okolitých pozemkov, ktorých by sa to zrejme nebolo vôbec dotýkalo, ak by nedošlo k blokácii ciest a tieto práva povýšila nad záujem tisícov zúčastnených ľudí a tvrdo voči nim zasiahla. v tejto veci hlboko nesúhlasím so zásahom polície, hlavne, ak sa nevenuje dôležitejším javom, ako sú krádeže, násilie na uliciach, hospodárska kriminalita atď. atď. spoločenská nebezpečnosť jedného czechteku za rok rozhodne nedosahuje nebezpečnosti súčtu len týchto náhodne vybraných javov. stotožňujem sa s tvrdením, že ani vyše 10 rokov po “zamatovej” polícia nepochopila svoj význam a úlohu voči spoločnosti a používa naďalej silové metódy voči “nepohodlným skupinám” ako jedinú prezentáciu, bohužiaľ, iba voči slabším. a to sa týka bohužiaľ aj našej polície.. na záver ešte jeden zaujímavý link: www.policejnistat.cz.

po radostnej ceste v piatkovej horúčave a začínajúcej sa tradičnej predvíkendovej kalamite na ďialnici, sme dorazili na pristávaciu dráhu. po úmornom presune z parkoviska k vchodu nás celkom “milo” prekvapil neorganizovaný dav ľudí čakajúcich na výmenu lístka za náramok identifikujúci účastníka festivalu. to, že nestačí jeden vyslanec za skupinku, ale každí si musí nechať náramok zaplombovať osobne, to sme sa samozrejme, ako aj iní čakajúci, dozvedeli len tak mimochom. po čakaní bolo takmer rovnako nepríjemné sa z chumáča čakajúcich vymotať. dosť veľa ľudí to kritizovalo a čakanie sa neúmerne preťahovalo, takže snáď nabudúce to bude lepšie. našťastie, bol to asi jediná organizačná vec, ktorá sa mi nepáčila, možno ešte preplnené stanové mestečko už okolo štvrtej. ostatné sa mi zdalo zvládnuté skvele.

hudobný program som predpokladal, že budem prevažne sledovať na kofola stage a teraz tak trochu ľutujem, že som zanedbal ostatné pódia, pretože ak bol na nich rovnako vyvážený a pestrý program, tak fanúšikovia daných žánrov si museli prísť na svoje. celkovo, takmer dokonalé rozdelenie žánrov na rôzne pódia je jedno z veľkých +.
v piatok som ako prvú kapelu videl ruských farlanders. veľmi zaujímavé skĺbenie ruských ľudových melódií ochutených džezovými až rockovými prvkami. veselá a tanečná hudba. skvelý začiatok hudobného programu naznačoval, že časté presuny k hlavnému pódiu, prípadne iným pomerne vzdialeným pódiám nebudú tak nevyhnutné.
nasledovala mnohopočetná kapela z indie s názvom jaipur kawa brass band. krásne “kroje” bordovo-červenej farby, množstvo dychových nástrojov a veselé indické rytmy. spočiatku sa mi hudba nepozdávala, znelo mi to trochu všedné, ale asi pri tretej skladbe sa to prelomilo a už som si aj pohupsávať začal neskôr pribudla tanečnica v krásnych červených šatách a ku koncu sa prezentoval žonglér a mečo-hltač so zaujímavým predstavením. opäť pekný a príjemný hudobný zážitok.
potom som sa presunul k hlavnému pódiu na (už tradične) meškajúcich asian dub foundation. počas presunu som prvý krát pochopil, aká je pohoda na letisku už gigantická. adf som už videl na koncerte asi tak 4 krát, bohužiaľ, čím ďalej tým horšie.. tento koncert si zachoval klesajúcu tendenciu. skladby “na jedno kopyto”, nekonečné rýmovačky deeder zaman-a sa vytratili s jeho odchodom v roku 2000 a celkovo novšie skladby adb už neznejú až tak výnimočne, hoci sa stále jedná o celkom zaujímavú formáciu.
ako som sa presúval k stanu za teplejším oblečením, pozrel som si asi tri skladby rumunských ľudových zabávačov taraf de haydouks. pôvodne som chcel vidieť viac, ale akosi sa to časovo nehodilo:( zanietení fanúšikovia-kamaráti si veľmi pochvaľovali a myslím, že nepreháňali.
po nekonečnej ceste späť na hlavné pódium som stihol asi tak polovicu vystúpenia piatkových “headlinerov” garbage. celkom stačilo, pop-rockové “besnenie” tejto kapely bolo celkom zaujímavé, ale nič netreba preháňať
na kofola pódiu nasledoval jeden z piatkových bonbónikov, huun-huur-tu z republiky tuva, hraničiacej s mongolskom. hrdelný spev, prírodné motívy, kone, tradičné hudobné nástroje. veľmi príjemná zmes od muzikantov v tradičnom oblečení, ktoré bolo pestré a celkom pekné.
cestou k stanu som ešte zhliadol v kinematografe kúsok z českého filmu skřítek, ktorý si celkom určite pozriem ešte celý.
v sobotu sme sa vybrali okúpať sa na zelenú vodu pri novom meste, ale to bolo asi najhoršie rozhodnutie. špinavá a doslova smrdiaca voda, veľmi zlá kuchyňa v tamojšej kolibe s nekonečnou obsluhou.. dobre padla aspoň studená sprcha.ucelenejšie som začal hudobný program sledovať počas krstu cd skupiny vrbovskí víťazi, ktorí svoj štýl charakterizujú ako “priemyselný folklór”. po známej “olejom sa zapaprem” prišiel krst olejom a zapaprané cédečko bolo pokrstené. braňuško s kompániou, tí majú už asi recesiu ako životný štýl vydarené.
nasledovala brazílska hudobníčka renata rosa a jej kapela, s koncertom k albumu “zunido da mata”, vydanému už pred dvomi rokmi. s prekvapením som zistil, že po krátkom čase som tento koncert začal považovať za najzaujímavejšie čo som na pohode videl. brazílske ľudové piesne (nie, so sambou to nemalo nič spoločné ) a vplyv rôznych hudobných štýlov dokázali zmiešať do príjemného celku nad ktorým sa vznášal spev. aby ste si vedeli spraviť predstavu, našiel som dva staršie videoklipy vo formáte realvideo – jeden a druhý. ten druhý track som si pamätal aj z koncertu opäť som sa presvečil, že latinská amerika a jej hudba (nie tá mainstreamová) sa mi celkom páči. podobne príjemne ma prekvapil nedávno skvelý brazílsky projekt pedra branca, ktorý už ale láme hranice world music a smeruje k experimentálnemu až ambientnému žánru.
nasledovali americkí the klezmatics, vraj najlepšia klezmer skupina na svete. židovskú hudbu príliš nemusím, ale koncert to zaujímavý a príjemný bol.
potom som zahliadol chvíľu koncert miroslava žbirku na hlavnom pódiu, to asi ponechám radšej bez komentára konečne som sa dostal aj na orange pódium, kde som zastihol kapelu the beat. energické a “nadupané” ska bola veľmi príjemná zmena žánru a tu som si uvedomil, že koľko zaujímavých kapiel mohlo aj na tomto pódiu vystúpiť. rozpoliť sa ale nedá a pomaly nastával čas sobotňajších headlinerov, the prodigy. pretože som ich už videl počas asi najväčšej slávy na festivale pri viedni asi tak 5 rokov dozadu, príliš som po nich netúžil, ale chcel som sa pozrieť. všetko nakoniec prekazil dážď, lepšie povedané poriadna letná prietrž mračien. pršalo asi 20 minút, ale veľmi intenzívne. keď som sa vyzbrojil proti dažďu a počas cesty na hlavné pódium ma zastihla druhá vlna dažďa vzdal som to a prodigy vyradil z programu. podľa rozprávania to dopadlo asi tak ako sa dalo čakať, svojho času hviezdy elektronickej muziky ničím neprekvapili..potom som už stratil chuť prevlhnutý tráviť noc v stanoch s elektronickou hudbou a po krátkom ponevieraní som sa rozhodol zaparkovať v stane. škoda toho lejaku, ale aj s ním to bol pre mňa skvelý víkend prevažne v rytme world music. čo dodať na záver? veľká spokojnosť a pohoda

príchod na miesto nastal podľa očakávanie približne o ôsmej, po klasickej piatkovej dopravnej kalamite. na rozhýbanie po 5 hodinách strávených za volantom som si s bratom zahádzal frisbi a s príchodom tmy postavil s pomocou stan. prvý večer sa mohol začať. po tak trochu nevyvážených setoch dj’s okolo polnoci nastal aj mnou očakávaný live act maďarského projektu para halu zo stajne parvati records. konečne niečo rezké, poriadne nočné a ako sa aj dalo očakávať kvalitné. ďalší program potom nebol príliš zaujímavý a tak som striedavo počúval, pozeral a hlavne sa tešil s krásnej mesačnej noci a príjemného nočného tepla. bohužiaľ, východ slnka som krátko pred začiatkom vzdal a šiel si pospať. zo stanu ma vyhnalo teplo o pol jedenástej, na lúke (resp. kopci) to už žilo, tak som trávil neplánovaný a nerušený deň. poobede sme sa išli okúpať na teplý vrch, ktorý ešte ale nebol až tak moc teplý:) ľudí neúrekom, ale kúpeľ padol veľmi dobre. pomaly sa začínala noc a za pomerne nekonzistentných dj setov sa podvečer predtavil fínsky projekt haltya. vcelku zaujímavé. v noci sa potom spustil live act tul-a, jedného z organizátorov festivalu. čerstvé a mohutné zvuky, pumpujúca basa a fajn vyvážené pestré plochy, veľmi dobrý zážitok. nasledoval porovanateľne dobrý set, tentokrát djský v podaní amerického projektu ocelot. ako sa tak noc dostávala do svojho konca stalo sa mi, že som niekedy okolo štvrtej odkvecol nekontrolovane, takže som sa zobudil nie v stane ale v tráve na lúke. ešte, že robo s ktorým som absolvoval posledné nočné stretnutie a viacmenej sa pri ňom dorazil mi zabezpečil už mimo môjho vnímania karimatku a ráno potom provizórny vrhač tieňa veľmi príjemné prebudenie, škoda že opäť na veľké teplo.. v nedeľu potom pomaly ale isto bol čas odchodu, čierne mraky na oblohe a dažďové pásy jeho čas len urýchlili. v momente, ako sme vyrazili z miesta sa spustila poriadne letná búrka, ktorá nás sprevádzala až do rimavskej soboty. zbytok cesty sme potom strávili v letnom a teplom počasí..
príjemný festival, príjemný program, príjemní ľudia a veľmi príjemné počasie. dúfam, že letné festivaly budú pokračovať takto udaným smerom

hudobný program bol podľa znalcov pomerov celkom slušný, bohužiaľ mne akosi nesadol. atmosféra festivalu bola tiež taká komornejšia, skapatejšia.. v každom prípade, nebol to zle strávený víkend.
odkazy na obrázky som čerpal z oryonovej fotogalérie. počas celého víkendu mal nepopierateľne najväčší fotobjektív on